Vlkas,to je už v 4. tej lige pojem. Navrátilec z 3. ligy, aktuálne hrajúci bez zraneného Kiripolského seniora, bodoval v ostatnom kole v Šali a to je dobrá vizitka tímovej odolnosti. Zostava zo skúsenosťami z vyššej súťaže, posilnená o vrábelského Mészároša, je kompaktná ako japonské vozidlo nižšej triedy. V Mani žijú všetci stolným tenisom. Aspoň tak sa to zdalo hneď po príchode Dlhanom, keď im pri hľadaní miestnej základnej školy veselá teta ochotne ukázala cestu a hneď ich odhalila, že sú pingpongisti. V Dlhej by na takéto opýtanie reagoval starousadlík najpravdepodobnejšie tak, že by sa zamkol na 2 zámky a sledoval by, čo sa deje u suseda. O tom, že sa hrá v obci pingpong, by zrejme nič netušil.
Ale poďme k zápasu, ktorý mal takýto zaujímavý prológ. Vo štvorhrách udreli domáci plnou silou. Mészároš so Slovákom si ani nevšimli, že súper nastúpil, zato Lazor s A. Andódim pocítili súpera až príliš bolestivo. Bolesť v tomto prípade treba chápať prenesene, s určitým nadhľadom aj pozitívne. Zápas na druhom stole mal iný priebeh. Polák s Petrákom museli v piatich setoch zahrať 57 bodov, aby prekonali Andódi – Marcinkechovu obrannú líniu. Vyrovnanosť zápasu usvedčuje nasledovný algoritmus: 2:0, 2:2, 3:3, 4:4, 5:5, 7:5, 7:7. Keďže reči čísiel rozumejú matematici, ekonómovia a štatistici (možno) a numerológovia (ľudia si to o nich myslia), nie bežní pingpongisti,za jedného z ktorých sa považujem, osvetlím pár hajlajtov. V prvom kole získal cenné víťazstvo v nečakane, ale nie nezaslúžene hladkom zápase, Andódi Róbert. Mészároš, všeobecne produkujúci pekný pingpong, založený na majstrovskej technike hernej ruky, trochu netrpezlivo podľahol najmä v obrane výborne hrajúcemu Róbertovi. Čičmiš mladší sa stotožnil s koučingom Lazora a do nástupu proti Polákovi išiel s odhodlaním „ako nikdy predtým“. V štyroch úžasných setoch ho napokon zdolal, pričom jeho hru zdobil mrštný forhendový topspin, solídny servis a hlad po víťazstve. Úsmev po víťazstve dal zabudnúť na všetky grimasy po nezdarných prehrách.
Druhá a napokon aj posledná 5-setová bitka sa odohrala medzi obranárom Slovákom a A. Andódim. Slovák má povesť jedného z najpobyblivejších obranárov v 4. tej lige. Ale jeho silnými devízami sú aj psychická odolnosť a herná taktika. Hráča má prečítaného ešte predtým, ako sa postaví k stolu a nič netušiaci súper po rozohratí zápasu nevie, čo a ako. Obrana je nepriestrelná, chybovosť nízka, navyše kombinácia poťahov drží súpera vždy v strehu. Dobrá forma Tomáša sa ukázala hneď v prvom sete, ktorý hladko vyhral. Adrián na oplátku vyhral ďalšie dva a zdalo, že našiel recept na víťazstvo. Lenže po zvrate v 4 sete sa prešlo do piateho. Tam sa zdalo, že má Tomáš navrch. Obrana si vyžaduje veľa síl, to sa vie, ale útočný štýl Adriána, ktorý dostával veľa loptičiek na antitospinovú forhendovú stranu, to je výdaj energie ako keď sa rúbe drevo. A tak nejako sa aj Adrián cítil. Na pokraji svojich síl. Skrátka v zápase s Tomášom mlel z posledného. Keď napokon zvíťazil, bol stav pred posledným kolom vyrovnaný – 7:7. A zápas sa len začal.
Petrák si poradil s Čičmišom mladším v 3 setoch. Treba povedať, že Petrák napriek určitým rezervám v hre, sa z roka na rok zlepšuje a okrem pekného a džentlmenského herného prejavu sa výraznejšie bodovo presadzuje,čo je veľký prínos pre mužstvo.
Ivanovi Mészárošovi nespôsoboval „anťák“ žiadne problémy, svojou dobrou servou rozleptával od začiatku herný koncept Adrián a aj napriek strate sete s prehľadom zvíťazil.
Nádeje hostí sa vkladali do zvyšných dvoch zápasov. Remíza ešte teoreticky žila. Tomáš vyzeral pred zápasom v pohode, čo sa o Róbertovi, sťažujúcemu sa na bolesť v chrbte, nedalo povedať. Juraj Marcinkech a Karol Polák nezaznamenali v dnešnom stretnutí víťazstvo a toto bola logicky posledná šanca. Keď sa o chvíľu ukázalo, že Tomášova prevaha nad Róbertom povedie k víťazstvu a tým pádom aj k celkovému úspechu domácich, bol Marcinkechov bod len kozmetickým úkazom &a pomyselnou bodkou večera. Cestou domou, pokračujúc vo filozofickej dišpute o „slobode človeka“, sa zo športovcov stali ľudia so spoločnou záľubou.