Prvý duel v novom roku odohrali Šaľania na domácej pôde, keď privítali hostí z ďalekého juhu, z dedinky na konci sveta, hráčov Bátorových Kosihov. Kto bol Bátor alebo prečo sa vlastne daná obec volá tak, ako sa volá som sa nedozvedel ani z obecnej stránky, ktorá je síce napohľad pekná, ale článok o histórii obce je v ugrofínskom jazyku, ktorému žiaľ nerozumiem. Prejdime k zápasu. Domáci nechceli nechať nič na náhodu a preto povolali najlepších vojakov do poľa.
Očakávalo sa, v akej forme príde Berkes, Rusznák sa zase obával Csongrádiho, ktorý mu v prvom zápase naložil čo sa dalo. Berkes sa ukázal v dobrej forme, keď veľmi málo kazil a hral svoj presný a útočný stolný tenis. Postupne zdolal lídra rebríčka Sýkoru a Slováčika. Potom prišla na rad mlaď a už bol problém na svete. Molnár mu vzdoroval ako ryba na háčiku, nakoniec sa však nestihol odopnúť a po piatich setoch si ho Berkes pridal do svojej rybárskej zbierky. Nad jeho sily bol však sumec Rusznák, ktorý ho zjedol aj s udicou a po presvedčivom výkone vyhral 3:0. Za zmienku stojí ešte výhra Dávida Jozefíka nad Slováčikom, ktorý bol už hlavou na plese, pričom po treťom zápase odovzdal miesto Kostkovi. Ten si v záverečnom zápase poradil s nepríjemným trávičkárom Szárazom v piatich setoch.
