Zmena termínu a herne (13:00 hod. a telocvična ZŠ Trnovec nad Váhom) boli spestrením sobotného športového dňa ešte pred samotným začiatkom zápasu. Domácim vypadol „babic“ Róbert Andódi, opora tímu a tak sa úvahy o možnom výsledku proti mužstvu s najmenej tipovateľnou zostavou, točili okolo želanej remízy. Vo štvorhrách neostávalo nič iné, ako staviť na osvedčenú, hoci miestami nedobrúsenú zostavu Lazor-Andódi A. a neskúsenú, ale o to zaujímavejšiu dvojicu Marcinkech-Čičmiš ml. Spravodlivému rozdeleniu bodov po štvorhrách nikto nenamietal, dokonca sa po úvodných víťazstvách vo dvojhrách, v ktorých sa k A. Andódimu pridal hladkým víťazstvom Čičmiš junior, objavila iskra víťazstva.
V druhom kole domáci opäť dva krát zabodovali, keď Lazor v peknom zápase zdolal húževnatého Remiáša. Vtreťom kole sa lámal chlieb. Andódi A. narazil na nevyspytateľného Mrkvicu a zviedol s ním tuhý boj o každú loptičku. Hru charakterizovalo minimum nevynútených chýb, prelínali sa fázy obranné s útočnými a to z oboch strán, v hre boli okrem na pomery 4.tej ligy dobré nohy, ale aj „chémia“ (sendvič, anťák). V piatom sete bol hosťujúci a dobre hrajúci Mrkvica s dvomi „mečbolmi“ kúsoček od víťazstva. Dobrou koncovkou sa Adrián dotiahol na stav 10:10 a potom so štastím, dvomi „svinkami“, vyhral. Nádej na výsledok žila.
Predvedenou hrou mal blízko k ďalšiemu bodu Čičmiš ml. Nezľakol sa Braňa Šimuneka a zaslúžene viedol 2:0 na sety. Lenže to by nebol Šimunek, hráč s vyše 50 % -nou úspešnosťou a dlhoročnými skúsenosťami, aby niečo na mladého hráča nevymyslel. Mladý borec si síce po zápase myslel, že mu prestali ťahať poťahy, dostal veľa svíň a podobne, pravda bola však inde. Chladná hlava a istá ruka v koncovke sú devízami, ktoré hráč získa len časom a pokorou. Marcinkech „smrdel“ víťazstvom v hre proti Remiášovi, aspoň tak to vyzeralo po prvom sete. Remiáš hral však svoj životný zápas a bodoval.
Do posledného kola išli domáci s 2 bodovým mankom a keď chceli získať vytúženú remízu, museli 3 krát bodovať. Andódimu hra išla a ustál už jeden ťažký zápas a tak mienil zabojovať aj proti Braňovi Šimunkovi. V opäť vyrovnanom zápase sa nakoniec aktuálna herná prevaha (opäť s kúskom štastia) prejavila až v piatom sete od polovičky setu, ktorý nakoniec vyhral 11:6. Rad bol na Čičmišovi, Marcinkechovi a Lazorovi.
Čičmišove nástupy do zápasu sú dobré. Proti Remiášovi si vytvoril rýchlo dvojsetový náskok peknou útočnou hrou, ktorú zvládol dokonca aj v koncovkách. Vo zvyšných 3 setoch tomu tak nebolo. Z Remiáša sa vykľul vynikajúci obranár, trpezlivý hráč, veľký bojovník a myslím, že jazýček na váhach, ktorým mal byť pred zápasom Zajíček. Tomu sa naopak celý zápas nedarilo, jeho hra postrádala šťavu a s jedným bodom to nebol on. Údajne sa táto hra ťahá už od minulého týždňa zo zápasu so Šaľou.
V ostatnom zápase večera, za stavu 8:9, Lazor predviedol maximum svojich herných a taktických zručností a schopností, napokon však v troch setoch Mrkvicovi podľahol. Ako v záverečnom interview skonštatoval, so svojimi kilami na tak pohyblivého súpera nestačil.
Odkaz: Vnútorný pokoj.
